Galéria - Knihy - Slová ticha

Stojí. A nebojí sa rán.
Vetrom a búrkou šľahaný, 
so srdcom svojím dokorán
pre jednu chvie sa, pre Pani.

Pre jednu chvie sa, pre Pani,
koruna, kmeň i korene. 
Patria jej - jej je oddaný.
Íska ju, hladí dojemne.

Íska ju, hladí dojemne,
prikladá líce na rany,
nasáva všetko, čo je v nej
a prahne po jej láskaní.

A prahne po jej láskaní,
keď šepkajú si vzájomne
nežnôstky milé do dlaní,
splácajúc šumom šumenie.

Splácajúc šumom šumenie,
hľadajú silu na život.
Pre nich to nie je umenie
prežívať ten svoj naživo...